Komárno, Protiturecká pevnosť

Stará protiturecká pevnosť, situovaná na strategickom prirodzenom refúgiu sútoku Váhu a Dunaja na križovatke obchodných ciest, bola vybudovaná na mieste staršieho opevneného hradu v rokoch 1546 – 1557. Táto prvá bastiónmi opevnená stavba v európskom vnútrozemí vznikla pravdepodobne podľa idey talianskeho odborníka na opevnenia P. Ferrabosca. V období svojho vzniku tvorila najdokonalejšiu súčasť systému protitureckej obrany na našom území. Odolala aj náporu stotisícovej osmanskej armády v roku 1594. V 17. storočí v súvislosti s upevňovaním línie protitureckých pevností po páde Nových Zámkov v rokoch 1663 – 64 ju rozšírili o novú pevnosť. Práce prebiehajúce podľa projektov F. Wymesa ukončili v roku 1673. Prepojili Novú pevnosť so starou mostom cez vodnú priekopu. Mohutný pevnostný systém s násypovou konštrukciou spevnenou tehlovým plášťom mal spolu päť bastiónov. Medzi južný a západný umiestnili vstup cez Ferdinandovu bránu, chránenú širokou vodnou priekopou. Po porážke Turkov v roku 1683 stratila pevnosť svoj strategický význam. Zemetrasenia a nedostatočná starostlivosť pre nezáujem zo strany armády o objekty viedli k pomalej devastácii. Zásadnou zmenou a impulzom k novým stavebným aktivitám, ktorých výsledkom bola výstavba severného krídla Novej pevnosti, rozmerných kasární a veliteľskej budovy, ako aj prebudovanie kazematov v Starej pevnosti, bola hrozba napoleonovských vojen. Aj v priebehu 20. storočia pevnosť slúžila vojenským účelom a k zásadnej zmene došlo až po odchode sovietskych vojsk začiatkom 90. rokov 20. storočia. Mesto odkúpilo nevyužívanú Starú a Novú pevnosť od armády v 21. storočí. Postupne upravuje jej zanedbané až zdevastované časti a sprístupňuje túto jedinečnú pamiatku pre kultúrno-spoločenské účely.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky