Kaštieľ v Topoľčiankach

Pôvodne neskorogotický kaštieľ z 15. storočia a neskôr renesančná pevnosť. Začiatkom 19. storočia dal vtedajší majiteľ, gróf Ján Keglevich, zbúrať južné renesančné krídlo kaštieľa a na jeho mieste postavil klasicistický trakt, ktorý sa považuje za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku.
Kaštieľ bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov. V rokoch 1923 – 1951 slúžil ako letné sídlo prezidentov Československej republiky. Do Topoľčianok mimoriadne rád a pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T. G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu.
Od roku 1951 tri renesančné časti slúžia ako hotelová časť na prechodné ubytovanie hostí a z klasicistického krídla sa postupne stalo múzeum. Jeho návštevníci môžu obdivovať bohatú knižnicu s vyše 14-tisíc zväzkami, ktorá je jednou z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Pozornosť si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou a so zbierkami keramiky a porcelánu (ide o jednu z najväčších zbierok keramiky na Slovensku). Súčasťou expozície je i zbierka zbraní.
Kaštieľ obklopuje anglický park, vytvorený v údolí potoka pochádzajúci zo začiatku 19. storočia, z obdobia prestavby kaštieľa. Vtedy jeho zanedbané územie skultivovali. V druhej etape okolo roku 1840 do parku umiestnili drobné romantické stavby podľa návrhu renovácie parku, ktorý pripravil nemecký záhradník Georg Gillemont. Z tohto obdobia pochádza aj Veľký rybník a Labutie jazierko a najstaršie exotické dreviny. Posledná úprava je z rokov 1900 – 1905. Vtedajší majiteľ arciknieža Jozef August Habsburský nechal zrušiť hospodárske budovy pri kaštieli, park a vodohospodársky systém rozšíril do dnešnej podoby. Z početných stavebných prvkov si pozornosť zaslúži práve vodohospodársky systém, dobudovaný Vojtechom Strnadom. Tvorí ho päť jazierok, fontány, hať, ale aj podzemné kanály, čistiace filtre, všetko fungujúce na základe princípov hydrauliky. Pozoruhodnou je temer úplne zachovaná kolekcia javorov, ktoré patrili k dendrologickým koníčkom arcikniežaťa a aleja z červeného buka. Okrem kaštieľa je do prostredia parku osadený aj poľovnícky zámok a ďalšie stavby. Rozloha parku je 30,66 hektárov.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky