Hrad Slovenská Ľupča

Jedinečná dominanta horného Pohronia a strážca pohronskej cesty, Ľupčiansky hrad, resp. jeho predchodkyňa, trojpodlažná obytná veža s opevnením, stála na najvyššom mieste skalného výbežku nad údolím už v prvej polovici 13. storočia. Hrad síce v priebehu 13. a 14. storočia často menil užívateľov, medzi ktorými bol nielen Matúš Čák (Csák) Trenčiansky, ale i zvolenský župan Donč, napriek tomu však zostal v kráľovských rukách. Žigmund Luxemburský v roku 1424 daroval hrad spolu s inými majetkami svojej manželke Barbore. Jej dcéra kráľovná Alžbeta dala hrad do zálohu chorvátskemu šľachticovi Gregorovi z Krbavy, nazývanému Horváth. Krátko na to, v júni 1443 zasiahlo región stredného Slovenska veľké zemetrasenie. Značne poškodený hrad následne Horváthovci a po nich Dóczyovci opravovali, prestavovali a rozširovali. Počas tejto gotickej prestavby vznikla veľká valcovitá veža na východnej strane horného hradu, na ňu sa západným smerom napája palácové krídlo, priliehajúce k staršej obytnej veži. Južne situovaným opevnením uzatvorili horný hrad. Po tom, ako kráľovná Mária hrad odobrala Dóczyovcom, zverila ho do správy Banskobystrickej komore. V roku 1572 prebral hrad do užívania Pavol Rubigall, ktorého prestavba v renesančnom slohu obohatila hrad nielen o trojpodlažnú hranolovitú vstupnú vežu, nadstavbou paláca zjednotila hmotu horného hradu do dnešnej podoby a zanechala jedinečné renesančné výtvarné detaily, medzi nimi vyniká vstupný portál z roku 1573 do veľkej siene. Zrejme k tejto prestavbe sa viaže i vybudovanie únikovej chodby z hradnej studne do domu pod hradom. Prestavba v nepokojnom 17. storočí zameraná na opevnenia pridala k doterajším hmotám prepojovaciu schodišťovú vežu a bohato riešené štukoví klenby, ale i pamätnú tabuľu. Tú vtedajší majiteľ a kráľovský radca Gašpar Tribell venoval spomienke na urodzených pánov, ktorí padli pri obrane hradu proti povstalcom. I keď ku koncu stavovských povstaní hrad patril Františkovi Vešelénimu (Wesselányi) a neskôr ho vyrabovali rákócziovské vojská, nakoniec sa v roku 1707 vrátil do majetku kráľa. Vtedy už boli na hornom nádvorí vybudované arkádové chodby a barokovo upravená kaplnka. Pôvodné funkcie hradu však už stratili význam a po požiari v druhej polovici 19. storočia ho prestavali pre potreby štátneho sirotinca. Výrazný trojpodlažný objekt na dolnom nádvorí, Gizelin dom vznikol práve pre tieto sociálne orientované potreby. V súčasnosti po rozsiahlych opravách, obnove a reštaurovaní je hrad, ktorému sa navracia pôvodný lesk, prístupný širokej verejnosti a jeho zázemie sa využíva na kultúrnospoločenské účely.

Fotografie a video (www.culturalheritage.sk)

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky