Bratislava

Oficiálne zriaďované kultúrne centrá podobného typu majú svoje archívy, vydávajú katalógy a sú súčasťou oficiálnej pamäti. Mnohé z miest kultúry vznikali „odspodu“ a existujú už len v spomienkach ľudí, prípadne v roztrúsených časopiseckých a novinárskych textoch rôzneho významu a rozsahu. Dlhodobé časopisecké aktivity na poli súčasného multižánrového experimentu vyvíjalo už približne od roku 2000 paralelne viacero skupín: združenie Atrakt Art začalo vydávať časopis Trištvrte, neskôr podobne občasné časopisecké mapujúce exkurzy vedú taktiež časopisy Vlna a Enter (vydavateľstvo Dive buki). Práve z redakcie časopisu Trištvrte vzišla ambícia zanechať na historiografickej scéne niečo trvácnejšie než časopis, čiže knihu. V roku 2007 vzniká experimentálny pokus o hlbšiu sondu do “inej”, mladej, progresívnej kultúry: BA! Od UFA k UFU. Podtitul znel U-fu-turistický sprievodca a namiesto dávnej histórie a klasických pamätihodností a overených výberom a časom ponúka subjektívnu koláž zaujímavých miest súčasníkov v Bratislave. Je voľne k dispozícii online na: https://atrakt.sk/ba

BA!! miesta živej kultúry 1989 – 2016 ( “dvojka”) taktiež nie je ani beletriou, ani prísnou literatúrou faktu. Obsahom knihy sú rozhovory či spomienky zakladateľov, majiteľov či návštevníkov. Písať o takto živom materiáli si vyžaduje taktiež experimentálne stratégie, pokiaľ nie je možný externý historický odstup. Ako spojivo slúži orientácia na umeleckú produkciu, ako primárnu a dôležitú súčasť týchto priestorov (ktoré majú pravdaže aj iné pridružené funkcie). Priestory v knihe sú radené chronologicky a odrážajú kurátorský názor. 

Prvé nezávislé miesta živej kultúry po roku 1989 dýchali nadšením a atmosférou predtým nepoznanej slobody. Jedným z najstarších a dodnes trendových je bratislavské divadlo GunaGU – prežilo totiž z čias socializmu a hoci už nesídli v pivnici na Hlavnom námestí, ale o kúsok ďalej, zachovalo si atmosféru a poetiku, ktorú dodnes rozvíja vo svojej tvorbe jeho spoluzakladateľ Viliam Klimáček. V tej dobe vzniká kultové divadlo Stoka, ktoré vydržalo niekoľko transformácií a z ktorého neskôr organicky vzišlo viacero úspešných projektov, napríklad dnešné divadlo Skrat. V tej dobe vzniklo aj úspešné kníhkupectvo Artfórum, založené v obývačke na Grösslingovej, odtiaľ expandujúce do reprezentatívnejších priestorov na Kozej a následne aj mimo geografické hranice hlavného mesta.

Aj bez informovanosti na sociálnych médiách a profesionálnych PR stratégií sa vždy vedelo, kam treba ísť. Z tejto historickej vrstvy sa zachovalo množstvo zážitkov a kultúrnej kolektívnej i individuálnej pamäti na (prevažne) hudobné kluby s názorom: New Model Club, Rock Fabrik, U.Club, UW Café, Galéria Duna, Čajovňa v podzemí či Propeller. Spontánne a organizované podujatia dali mestu mnohé kultové podujatia a vychovali dramaturgov a manažérov schopných preraziť na komplikovane sa rodiacom kultúrnom poli európskeho rozmeru. Veľmi dôležitú úlohu v kultúrnom živote komunít hrali tiež filmové kluby – v Bratislave dva najznámejšie 901 a Nostalgia. Dôležitou súčasťou bola recesia a sloboda, alternatíva voči rozrastajúcej sa komercii. 901 vybudovala kult z rozprávky Mrázik, organizovali tiež improvizované živé hudobné sprievody k nemým filmom. Uvádzali však hlavne unikátne filmy, ku ktorým sa nedalo inak dostať. Deväťdesiate roky patrili aj rôznym drobným klubom, po ktorých dnes nezostalo veľa pamiatok.

K priekopníckym počinom v oblasti prevádzky malých galérií patrili najstaršie experimentálne galérie: Priestor (neskôr Space), Buryzone, Bastart Gallery, Galéria Veža, Photoport (ktorý funguje dodnes, ale už trikrát menil svoju adresu). Vystavovali tu mnohí začínajúci umelci, ktorí sú dnes etablovaní na medzinárodnej scéne. Malé progresívne galérie fungujú v meste stále, v poslednej dobe sa ťažisko presúva z centra aj ďalej, napríklad do tradične “negalerijnej” Petržalky. Sídlia tu v súčasnosti galéria Photoport, HotDock či hudobný projekt Mäsokombinát.

Popri živej “kamennej” galerijnej scéne treba spomenúť aj početné excelentné aktivity v oblasti krátkodobých akcií, experimentálneho umenia vo verejnom priestore a iniciatívy spojené so špecifickými miestami. Od roku 2010 do 2012 fungovala v troch opustených miestach v centre galéria Enter. Priestory ostávali v surovom stave a cieľom organizátorov bolo s minimálnymi prostriedkami s maximálnym nadšením vrátiť týmto miestam život a vystúpiť z komfortnej galerijnej zóny typu “white cube”. Dnes etablovaná herečka a režisérka Slávka Daubnerová prevádzkovala v jednej z opustených industriálnych budov bývalej Cvernovky skúšobňu divadla P.A.T. Za staršou iniciatívou oživiť bazén pod hradom na divadelné počiny stál v deväťdesiatych rokoch hudobník a divadelník Jozef Vlk a zoskupenia Hubris Company a Debris Company. Tieto iniciatívy sa snažili narábať kreatívne s duchom miesta a citlivo prepájať históriu so súčasnými vplyvmi v umení. Organizovali sa jednorazové či opakované divadelno-multimediálne predstavenia na miestach, kde pôvodne “nepatrili”.  

Neustálou témou je otázka vzťahu centra mesta a vzdialenejších, prípadne úplne zabudnutých periférií. Keď sa akcie budú konať mimo centrum, budú tam chodiť ľudia? Tesne po roku 2000 objavila skupina umelcov okolo Laca Terena priestory skladov na Zlatých pieskoch. V  rámci tejto lokality sa medzitým vystriedali viaceré organizácie a ateliéry jednotlivcov, zorganizovalo sa tu niekoľko desiatok kvalitných výstav a kultúrnych či vzdelávacích podujatí. Od roku 2002 až po 2014 tu fungovala galéria Tranzit dielne, v roku 2006 sa pripojila experimentálna galéria a priestor pre súčasné umenie 13 kubikov. Momentálne patrí priestor stále súčasnému umeniu a hlavne ateliérom a výstavám, a to pod hlavičkou PRFR.

Cenné impulzy smerom k domácej i medzinárodnej scéne vysiela už od roku 2004 združenie A4 – asociácia združení pre súčasnú kultúru, prevádzkujúce rovnomenný priestor A4, sídliaci v súčasnosti už na svojej v poradí tretej adrese na Karpatskej ulici. Okrem divadelnej, filmovej, hudobnej, tanečnej a multimediálnej umeleckej produkcie sa zameriava aj na tvorbu a ovplyvňovanie kultúrnej politiky mesta a regiónu, napr: https://kulturnabratislava.sk/, čo predstavuje dôležité lokálne presahy.

V rámci bratislavskej scény stoja taktiež za zmienku minulé a súčasné kluby, ktoré by sme mohli pomenovať ako “strediská subkultúr” Batelier, Fuga, Cvernovka, Progressbar a ďalšie. K najmladšej vrstve patrí napr. Batyskaf a Beastro bar. Miesta kultúry a kluby nevznikajú pravdaže vo vzduchoprázdne a fungujú v dialógu s kamennými inštitúciami, ako sú školy: Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola múzických umení a tradičné inštitúcie: Slovenská národná galéria, Kunsthalle Bratislava, Slovenské centrum dizajnu atď. Nadácia a priestor Nová Cvernovka, ktorá je pokračovateľom priestoru Cvernovka vznikla vďaka spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom. Drzý výtvarnícky punk razí bytová galéria Žumpa situovaná na WC, založená však tiež nie úplne odtrhnuto od kontextu aktivít študentov/ absolventov VŠVU a verejných grantov.

Modelov kultúrnych a umeleckých priestorov či centier je množstvo. Ich trvanie, štruktúra a vplyv sa menia v závislosti od času, financií a energie tvorcov, zakladateľov, komunít a ďalších vonkajších faktorov. Bratislava je prirodzene centrom, ktoré však v pravidelných vlnách prijíma a vysiela impulzy k okolitému svetu, či už v rámci SR alebo za hranice. Môžeme sa snažiť tento mnoho vrstevnatý organizmus v istom čase poznávať a popisovať. On je však živý. (A o našom poznávaní a popisovaní si často aj on sám myslí svoje.)