Osemdesiate roky

Náročnejšie vonkajšie i vnútorné ekonomické podmienky zvyšovali tlak na uplatňovanie dizajnu vo výrobe, no celkove sa ani napriek stále pribúdajúcim opatreniam nepodarilo presadiť dizajn ako integrálnu súčasť výrobných procesov. Z tých podnikov, ktoré v záujme exportu predsa len museli viac dbať na vyššiu úroveň dizajnu, uveďme strojárske závody ZŤS Martin, ZVL Považská Bystrica, PPS Detva. Svoj nesporný význam si udržali pravidelné celoslovenské prehliadky úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, hoci spoločná prezentácia priemyselných návrhov a „voľného“ úžitkového umenia bola už neraz predmetom diskusie. Dizajn sa v tomto období predstavil aj na samostatných výstavách. Spomedzi generácie dizajnérov, ktorá sa začala presadzovať v 80. rokoch, sa realizáciami v priemyselnej výrobe prezentovali v rôznych oblastiach Tadeusz Blonski, Peter Humaj, Ferdinand Chrenka, Ladislav Kubo, Miloslav Suchár, Marek Žitňan a ďalší. Okrem nich si pozornosť zaslúži spolupráca Jozefa Kamasa a Bohuša Mudrončíka s Teslou Orava a návrhy úžitkového skla Jozefa Kolembusa pre Spojené sklárne Lednické Rovne. V oblasti grafického dizajnu spomeňme tvorbu Evy Hricovíniovej a Stanislava Stankociho.
Viac-menej oficiálnou doktrínou sa v dizajne na Slovensku po diskusiách v 50. rokoch stal funkcionalizmus, hoci realita výroby odrážala predovšetkým technologické a materiálové obmedzenia vo výrobných procesoch, takže „inžiniersky“ dizajn bol skôr z núdze cnosťou, než výsledkom cieľavedome uplatňovanej funkcionalistickej metódy. V 80. rokoch sa však v atmosfére širšej kritiky funkcionalizmu začínajú aj na Slovensku uplatňovať alternatívne prístupy k úžitkovej tvorbe, ktoré možno označiť ako postmoderné. Autentické podhubie postmoderny paradoxne „pomáhalo“ tvoriť zaostávanie priemyslu. Ten veľmi nestál o služby dizajnérov, a tak sa viacerí realizovali v tvorbe pripomínajúcej svojím charakterom viac umelecko-remeselnú prácu, ako dizajn v zmysle etablovanom modernou. V roku 1985 sa na výstave v Bratislave nazvanej „Z dielne mladých“ predstavila interiérový dizajn ambiciózna skupina mladých tvorcov, prevažne absolventov architektúry na VŠVU (Jana Antalová, Jozef Gašparík, Ivan Kepko, Dana Mušecová, Imrich Vaško, Dušan Voštenák, Miroslav Zikmund), ktorá dokumentovala rozvíjanie podnetov najmä z prostredia avantgardného talianskeho dizajnu. Príbuzne sa orientovala tvorba Karola Weisslechnera a Júlie Kunovskej. František Burian sa koncom 80. rokov dopracoval k autentickej (i v medzinárodnom kontexte) podobe „konceptuálneho dizajnu“ reflektujúceho skutočnosť, že mediálna prezentácia dizajnérskych produktov je už dôležitejšia, ako ich fyzická existencia.